Rukami som si zakryla dve hlavné svetlá, čo osvetľovali areál.  Naokolo hrala hudba a vzduch niesol šepot modlitby. Pozrela som sa hore. Beznádej a strach je ako čierna diera, ale Pane viera, láska a nádej sú ako tvoje prekrásne hviezdy žiariace do veľkých diaľok. Chcem byť jedna s tvojich hviezd, jedno tvoje dieťa, čo bude ako maličká bodka ukazovať na teba. No, keď je nás viac, Ty sa na nás dívaš ako na čistú nočnú oblohu. Ty v nás a my v Tebe. Začala som tancovať a farby, zvuk vlajok mi pripomínali, že je to tak. Náš Kráľ žije. Nezahynul a nie je mýtus zaprášený chybami v nás. Premýšľam nad tým, že nepotrebujem dôkazy, jeden zázrak je v mojom srdci. Každý jeden život, človek okolo mňa.  Kde sú výčitky a zmarené sny? On je mocný.

            Mocný vo chvíli zmeny, keď volá, nežne klope. Verný, keď spája svojich ľudí. Šťastný, keď sa smejú spoločne. Milujúci, keď...  je v nás.

Milujem Ho. Vo chvíľach, keď sa zhromaždia toľkí ľudia hľadajúci Jeho srdce. Niekedy neisto, no nie zbytočne, pretože On už posiela svojich nasledovníkov.  Verných otcov bláznivo hľadajúcich srdce svojho Kráľa, matky nesúce posolstvo žien, ten dotyk Boha na zemi, kňazov tak silných a šťastných, pretože cez nich sa k nám prihovára, rehoľné sestry, trpezlivé a krásne. Mladých ľudí, odovzdaných, radostných a túžiacich šíriť jeho meno ďalej. Vo všetkých nás je obrovská radosť, ktorá nekončí, pretože aj keď campfest, rôzne konferencie skončia, On zotrváva každý deň.

Ďakujem Bohu za chvíle, ktoré som prežila neprekonateľným šťastím. Za to, hoci som sa bála, že celý Campfest budem sama, On bol so mnou a dal mi spoznať mnohých ľudí, daroval mi pekné priateľstvá, nočné rozhovory. Keď  ma liečil. Dával správne slová v modlitbe i pomoci iným. Ďakujem za nočné chvály a tanec v ktorom držal so mnou krok. Za niečo tak nádherné, čo ani neviem popísať (sobota hlavný program)...

Viac než inokedy túžim povedať mocné amen na všetky túžby v mojom srdci.  A keď nahliadnem bližšie vidím mnohé veci a pýtam sa, či si zo mňa niekto nerobí srandu. Je toho mnoho v každom z nás. A potom sa pozriem dozadu.

Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí.  Poznám tvoje skutky. Hľa, otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Lebo hoci máš málo síl, zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.

Nemyslím si, že Boh, ktorý ma kedysi našiel a prebil sa cez múry môjho JA to so mnou nemyslí vážne.  Je rad na mne...On ... nekonečný...

...spoznajú, že som si ťa zamiloval...

...napíšem naň meno svojho Boha aj meno mesta svojho Boha — nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, aj moje nové meno....

Pretože On túži byť s nami

Vo vzťahu.